O mne

Na moju prvú skúsenosť s fotografiou si pamätám veľmi matne. Mohol som mať 8, možno 9 rokov, a pamätám si že som od rodičov dostal do rúk starý fotoaparát so založeným filmom. Myslím, že z tých fotiek nikdy nič nebolo, dokonca mám podozrenie, že mi rodičia schválne podstrčili fotoaparát bez filmu. Ale pamätám si na ten magický pocit, keď som stláčal spúšť a myslel som si že skutočnosť mením na obraz.

Ku skutočnému fotoaparátu som sa dostal ako tisíce iných ľudí. Kúpil som si ho, aby som vedel zaznamenávať moje výlety, krajinky, prírodu, veci okolo seba. Bolo to možno 13 alebo 14 rokov naspäť a už vtedy som vedel, že ma na fotografovaní niečo veľmi baví. Nevedel som to definovať, aj teraz s tým mám problém ak nechcem používať klišé frázy.

Asi pred 7 rokmi ma oslovil kamarát s ponukou na fotenie svadby. Mali sme ísť do toho dvaja, a ani jeden z nás nemal so svadobnou fotografiou žiadnu skúsenosť. Keďže nad výzvami veľmi nepremýšľam, a do väčšiny sa vrhám po hlave, súhlasil som. Výsledok bol pre mňa rozpačitý, ale ani som si nestihol uvedomiť ako, mal som zajednané ďalšie 3 svadby. Každou svadbou som naberal ďalšie skúsenosti, študoval som práce iných svadobných fotografov, sledoval zahraničné trendy. Svadieb pribúdalo, so svojou prácou som začínal byť spokojný, ale stále som mal pocit že to nie je ono, niečo tomu chýba.

Po tom, čo sa mi narodila dcéra, a následne syn, som zistil že mi svadby dosť výrazne ukrajujú z môjho osobného života a rozhodol som sa s tým aspoň na čas (3 roky) skončiť. Medzitým som predával, nakupoval rôznu fototechniku, skúšal som rôzne značky, zrkadlovky, bezzrkadlovky, začal som sa zaujímať o klasickú filmovú fotografiu a skončil som ako majiteľ filmového stredoformátového fotoaparátu a filmy si vyvolávam doma v kúpeľni (z čoho má moja žena veľkú „radosť“). Momentálne fotím na film všetky osobné záležitosti, dovolenky, výlety, deti. Film má svoje neopísateľné čaro. Z fotky odfotenej čiernobielym filmom mám pocit akoby väčšej reálnosti, je tam niečo ťažko definovateľné čo mi dáva v tomto remesle väčší zmysel.

V tomto období som narazil aj na reportážnych svadobných fotografov. Pri ľuďoch ako Kevin Mullins alebo Vojta Hurych som zrazu pochopil, čo mi v mojej svadobnej tvorbe v minulosti chýbalo. Viac sa sústrediť na moment, emóciu a okamih. Odstrániť zo svadieb strojenosť, umelosť a gýč, ale nechať jej voľný priebeh, a do toho priebehu zasahovať minimálne, najlepšie vôbec, žiť jej atmosférou a zachytiť ju. Skúste si pozrieť  krátke video z mojich prác https://www.youtube.com/watch?v=OttdHljxWsM

Už viete čo mám na myli? To sú tie fotky ktoré si vážim ja, a myslím že aj väčšina mojich klientov najviac. Tu som si uvedomil že mi fotenie svadieb chýba. Chýba mi ten zhon, atmosféra a všetky tie emócie okolo toho. Deti mám už staršie, a s novým pohľadom na svet a novou inšpiráciou sa znova púšťam do práce.